PHILOLOGICA.NET
An Online Journal of Modern Philology ISSN 1214-5505
 

Klasifikácia reálií z predmetného hľadiska a jej aktualizácia

[Objective classification of realia and its actualization]

Stanislava Gálová

2009-09-19

This paper deals with a new approach to the classification of realia, proposing new categories according to the frequency of occurrence in contemporary literary works.

Úvod

S termínom reálie sa často stretávame v odbornej literatúre o preklade. Objavuje sa v súvislosti s otázkou (ne)preložiteľnosti, spôsobu transferu do cieľového jazyka a kultúry, s otázkou naturalizácie, exotizácie, historizácie a pod. Napriek tomu, že tento pojem je relatívne frekventovaný, nie je jednoduché nájsť jeho uspokojivú definíciu v slovenskej odbornej literatúre.

Jednou z najznámejších definícií je Popovičova charakteristika reálií ako prvkov kultúrneho kódu, ktorých realizácia prebieha v téme originálu (Popovič, 1971, 1975, 1983). Keďže na základe tejto definície je zložité určiť, čo všetko do skupiny reálií patrí a čo nie (pokiaľ sa to dá jednoznačne ohraničiť), hľadali sme konkrétnejšiu definíciu u Vilikovského. Vilikovský priraďuje reálie k ťažkopreložiteľným prvkom na základe ich prepojenosti s dobou, miestom a jazykom vzniku a uvádza ich ako jednu z kategórií kultúrne podmienených prvkov. Popri reáliách k týmto prvkom pričleňuje aj oslovenia a miery a váhy.[1] Translatologická literatúra (napr. Levý, 1983, Markstein, 2003, Tellinger, 2005) chápe ale miery, váhy a oslovenia ako subkategórie fenoménu reálie.

Takéto ponímanie reálií by zodpovedalo aj názoru Hochela (1990), ktorý reálie špecifikuje ich prepojením s dobovou realitou. Na základe toho potom u dnešného čitateľa nevyvolávajú totožné asociácie, ako im prisúdil autor. Prekladateľ sa preto môže rozhodnúť dané sprievodné predstavy verbalizovať, aby boli zrejmé aj recipientovi cieľového textu.

Jasnú definíciu reálií uvádza Cartagena z Heidelbergského inštitútu pre preklad a tlmočenie, ktorý pracuje so svojimi kolegami na vytvorení multilinguálnej banky reálií. Reálie chápe ako špecifické kultúrne podmienené prvky politického, inštitucionálneho, sociálneho alebo geografického charakteru. „...Dies ist der Bereich der "Realien" oder "Realia", das heißt der spezifischen landes- beziehungsweise kulturkonventionellen Sachverhalte politischer, institutioneller, sozialer sowie geographischer Art und des dazugehörigen Wortschatzes“ (Cartagena, 2005, s.1). Zoznam reálií z heidelbergskej databanky je bohatý a reálie v nej pochádzajú z rôznych oblastí. Nachádzajú sa tam pojmy geografické, etnografické, historické (teritoriálne jednotky, osobnosti, tituly, hodnosti), spoločenské (štátne orgány, náboženské zoskupenia, povolania), ale aj reálie späté s mytológiou.[2]

Z uvedeného vyplýva, že pod reáliami ako nositeľmi národnej kultúry nemusíme rozumieť len objekty, ale aj sviatky, tituly, oslovenia, či pozdravy. Pri najširšom ponímaní reálií sa k nim dajú priradiť aj gestá a citoslovcia.

Klasifikácia reálií

S rozličným chápaním a definovaním reálií súvisia aj rôzne spôsoby ich klasifikácie. Pôvodne stálo v odbornej literatúre v popredí hľadisko predmetné, neskôr nachádzame delenia na základe konotatívneho významu „v závislosti od miestneho (národného, regionálneho) a časového (historického) koloritu.“ (Tellinger, 2000, s.53)

Tellinger uvádza klasifikáciu reálií podľa Vinogradova, ktorý rozlišuje len dve skupiny reálií:

  • obyčajné reálie, ktorých charakteristickou črtou je bezekvivalentnosť,
  • asociatívne reálie, ku ktorým majú citový vzťah len príslušníci východiskovej kultúry.

V našej práci budeme vychádzať z kategorizácie podľa Vlachova a Florina (Vlachov/Florin, 1980), ktorú sme sa na základe nižšie uvedených argumentov rozhodli aktualizovať. Vychádza z troch aspektov kategorizácie reálií:

  • miestny aspekt,
  • časový aspekt,
  • predmetný aspekt,

Miestne delenie reálií zohľadňuje skutočnosť, že reálie uvádzané v origináli nemusia bezpodmienečne patriť do východiskovej kultúry. Dej diela sa môže odohrávať v kultúrnom prostredí neznámom aj čitateľovi východiskového textu. V takomto prípade hovoríme o cudzích reáliách. Vzhľadom na skutočnosť, či ide o reálie rozšírené a známe vo viacerých kultúrnych spoločenstvách, delíme ich na dve podkategórie: internacionálne a regionálne.

Na druhej strane rozlišujeme domáce reálie, ktoré možno na základe lokálneho aspektu ich použitia kategorizovať do troch skupín: národné, lokálne a mikroreálie. (viď tab.1)

Tabuľka č. 1
Tabuľka 1: Miestne delenie reálií

Pri delení reálií je možné vychádzať aj z temporálneho hľadiska. Výsledkom takéhoto delenia sú dve základné skupiny reálií: súčasné a historické.

Tabuľka č. 2
Tabuľka 2: Časové delenie reálií

Tretím, asi najrozšírenejším aspektom kategorizácie reálií je predmetné hľadisko. Vlachov a Florin vytvorili rozsiahle delenie, ktoré sa zakladá na rozlišovaní troch hlavných skupín reálií. Sú to reálie geografické, etnografické a spoločensko-politické.

Uvedená klasifikácia má významné postavenie v ruskej translatologickej literatúre, ako Tellinger uvádza: „S. Vlachovi a S. Florinovi sa podarilo vypracovať takú klasifikáciu reálií, ktorú bez výhrad preberajú aj iní teoretici prekladu; napr. V.S.Vinogradov ju považuje zatiaľ za najlepšiu“ (Tellinger, 2000, s. 55).

Napriek vysokému stupňu prepracovanosti spomínanej klasifikácie si dovolíme poukázať na nevyhnutnosť jej aktualizácie. Keď vezmeme do úvahy, že od roku jej vzniku (1980) svet prešiel dynamickými zmenami, ktoré výrazne ovplyvnili aj náš každodenný život, uvedomíme si, že nie všetky reálie spomínané v súčasných beletristických textoch sú obsiahnuté v tomto delení. Absentujú reálie, ktoré vznikli v súvislosti s rozvojom technológií a týkajú sa jednotlivých druhov médií (televízia, rozhlas, tlač a i.), názvov ich relácií čí rubrík.

Pri aktualizácii klasifikácie reálií z predmetného hľadiska podľa Vlachova a Florina vychádzame z premisy, že významné postavenie celého radu médií v našom živote sa odrazilo aj v literárnych dielach. Aby sme toto tvrdenie potvrdili, rozhodli sme sa pre analýzu textového korpusu pozostávajúceho z textov súčasných autorov vydaných v časovom rozpätí 1978 - 2003.[3] Ťažisko tvorili romány nemeckej a rakúskej proveniencie vzniknuté v deväťdesiatych rokoch. Kritériom výberu bola aj rôznorodosť tematických zameraní. Analyzovali sme diela vychádzajúce zo života rozličných sociálnych a náboženských vrstiev i odlišných generácií (židovská kultúra, detstvo na vidieku, veľkomesto 21. storočia, pád Berlínskeho múru atď.).

V nadväznosti na analýzu vybraných románov a následne zistené frekvenčné zastúpenie jednotlivých druhov reálií sme doplnili kategóriu reálií spoločenského života o subkategóriu médiá.

Médiá

Naše presvedčenie, že kategória médiá by vo svojej rozmanitosti mala tvoriť subkategóriu reálií spoločenského života, potvrdzuje aj fakt, že až 27% reálií pochádzajúcich zo skúmaných diel súčasných autorov spadá do tejto kategórie. Konkrétne išlo o názvy periodík (napr. P.M., Merian live, Kicker), či televíznych relácií (Lehrer Doktor Specht, Kessel Buntes, Neun live, Ganz unten).

V beletristických textoch nájdeme spomenuté aj postavičky z detských televíznych relácií. Tak je to aj v prípade bábky Sandmännchen z románu T. Brussiga Helden wie wir, ku ktorej hlavný hrdina prirovnáva rečníčku na jednom z Berlínskych námestí.

„Was soll das werden, wenn so eine als Rednerin engagiert wird? Wer spricht als nächstes? Das Sandmännchen? “ (Brussig, 1998, s.285)

V tomto prípade považujeme za najvhodnejšie prekladateľské riešenie analogický postup. Chlapčeka Sandmännchen známeho všetkým detským televíznym divákom v Nemecku by sme nahradili bábkou vystupujúcou v slovenských detských programoch. Navrhovaný preklad znie: „Kam to speje, keď angažujú takéhoto rečníka? Kto bude ďalší? Matelko?“

Ako každodenná súčasť nášho života je s médiami spätá aj reklama. Hoci si to častokrát neuvedomujeme, mnohé reklamné slogany počuté v rádiu, alebo videné v televízii podvedome ukladáme do pamäte. Na základe toho môžu autori presuponovať, že použitie známych reklamných sloganov v texte nevyžaduje žiadnu verbalizáciu. Pri prenose do iného jazyka a kultúry však vedie k vzniku zaujímavého druhu reálií. Z tohto dôvodu uvádzame reklamu ako súčasť novovytvorenej kategórie médiá.

Na ilustráciu uvádzame nasledovnú pasáž, ktorá popisuje nešťastného mladého muža pri montáži nábytku firmy Ikea.

„Zu dem Foto eines verzweifelten jungen Mannes, der über eine Montageanleitung für ein IKEA-Regal gebeugt ist, gehört eigentlich der Spruch: „Die schönsten Momente kann man nicht planen“. (Illies, 2003, s.76)

Autor danú situáciu komentuje slovami: „Najkrajšie chvíle sa nedajú naplánovať“ - no iba recipient pochádzajúci z prostredia východiskovej kultúry vie, že ide o reklamný slogan na výrobok proti poruchám erekcie.

Značky výrobkov

Ďalšou skupinou skúmaných pomenovaní reálií sú pragmatonymá. Spektrum produktov uvádzaných v beletristických textoch je rozsiahly (kozmetické značky, lieky, cigarety a pod.). Prekladateľ by mal preto mať v rámci kultúrnej kompetencie aj základný prehľad o obľúbených produktoch na trhu. Okrem toho mu pri preklade môžu výrazne pomôcť rešerše na internete.

Dosvedčuje to aj nasledový príklad z knihy Generation Golf, ktorá tematizuje život mladej generácie v 80tych rokoch. Na zvýšenie autentickosti diela Illies spomína mnohé výrobky, ktoré sú vďaka svojej populárnosti úzko späté s týmto obdobím. Pri preklade reálií tohto typu v danom románe nepovažujeme - na rozdiel od hore uvedeného príkladu - analogický postup za správny, keďže by narušil auktoriálnu intenciu. Prenos reálií ako citát, príp. transkripcia by zasa vzhľadom na ich častý výskyt v diele sťažili recepciu prekladu. Navrhovali by sme preto komentovaný preklad. Ten prekladateľovi umožní explikovať, že autor by bol hrdinom „v reklame na šumivé tablety Sanostol“.

„Es fieselte, und mir ging es gar nicht gut, auf dem Heimweg, als ich mißmutig durch die Pfützen in der Birkenalle patschte, wurde ich wahrscheinlich mit versteckter Kamera gefilmt, das Ganze lief dann jahrelang in der Werbung für Saanostooool.“ (Illies, 2000, s.73)

Vzhľadom na pomerne častý výskyt pragmatoným v súčasných literárnych textoch navrhujeme rozšíriť delenie reálií o kategóriu značky výrobkov. Táto novovzniknutá podkategória tvorí spolu s pomenovaniami jedál a nápojov, odevu a šperkov, dopravnými prostriedkami a značeniami, pracovnými nástrojmi a pod. kategóriu reálie každodenného života.

Literárne diela a ich postavy

Ako subkategóriu skupiny reálií spojených s umením a kultúrou sme klasifikovali literárne umenie. Florin a Vlachov síce v umení uvádzajú hudbu, tanec, divadlo, či folklór, ale v rámci nami skúmaných textov sme nenašli ani jednu reáliu z týchto oblastí. Naproti tomu sa v nich objavovali postavy literárnych diel, alebo ich samotné názvy. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zaradiť do členenia reálií subkategóriu literárne diela a ich postavy ako rovnocennú kategóriu k ostatným druhom umenia.

Tabuľka č. 3
Tabuľka 3: Aktualizovaná klasifikácia reálií z predmetného hľadiska

Popri uvedených najvýraznejších zmenách v kategorizácii reálií sme sa (ako je zrejmé z uvedenej tabuľky) rozhodli niektoré ďalšie javy substituovať, zlúčiť, alebo premenovať.

Naďalej sme zachovali tri základné kategórie reálií - etnografické, geografické a spoločensko-politické. Najvyššiu mieru aktualizácie jednotlivých podkategórií si vyžiadala kategória spoločensko-politických reálií, ktorú sme obohatili o kategóriu médiá (s podskupinami televízia, tlač, reklama a ostatné) a kategóriu známe osobnosti (s podskupinami umelci, športovci, politici, ostatní.). Ďalej sme v rámci tejto kategórie zlúčili niektoré podskupiny politických a vojenských reálií, čo malo za následok elimináciu doposiaľ výrazného politicko-vojenského rázu tejto kategórie.

Poznámky

[1] „Takmer každý text obsahuje prvky, ktoré sú podmienené miestom, dobou a jazykom jeho vzniku: mená, miery a váhy, reálie, oslovenia, zdvorilostné frázy a úslovia.“ (Vilikovský, 1984, str. 52)

[2] „... geographische Begriffe und ethnographische Realien, Begriffe aus Folklore und Mythologie, Alltagsrealien wie Speisen und Getränke, Kleidung, Kopfbedeckung und Schmuck, Wohnung, Geräte, Geschirr, Transportmittel, Musikinstrumente, Tänze, Spiele, Maße, Geld; außerdem gesellschaftliche und historische Realien wie administrative oder territoriale Einheiten, Personen, Dienststellung, Berufe, Titel, Rang, Institutionen, Organisationen, Staatsorgane, Mitglieder von Parteien, patriotischen und religiösen Gruppierungen und vieles mehr“ (Cartagena, 2005, s.4).

[3] Becker, J. 1995. Früher war alles ganz anders. in: Weber, H.: Vorschläge 2. Bonn: Inter Nationes. 1995, Becker, J. 2003. Jakob der Lügner. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag, 2003; BRUSSIG, T. 1998. Helden wie wir. Frankfurt am Main: Fischer Taschenbuch Verlag. 1998; Frischmuth, B. 1996. Die Klosterschule. Reinbeck bei Hamburg: Rowolth Taschenbuch Verlag. 1996. Illies, F. 2000. Generation Golf. Berlin: Argon Verlag.2000, Illies, F. 2003. Generation Golf zwei. München: Blessing Verlag. 2003; Kögl, G.1998. Das Mensch. Fischer Taschenbuch Verlag. 1998; KUNERT, G. . 1978. Der andere Planet, Ansichten von Amerika. Berlin u.Weimar: Aufbau-Verlag. 1978; ROSENDORFER, 1991. Bayreuth fuer Anfänger. Muenchen: Deutscher Taschenbuch Verlag. 1991

Literatúra

BRUSSIG, T. 1998. Helden wie wir. Frankfurt am Main: Fischer Taschenbuch Verlag. 1998

Cartagena, N. 2005 Persilschein und Glockenturm (online). Dostupné na http://www.uni-heidelberg.de/uni/presse/rc11/4.html. [Cit. 2005-01-15]

HOCHEL, B. 1990. Preklad ako komunikácia. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 1990

Illies, F. 2000. Generation Golf. Berlin: Argon Verlag.2000

Illies, F. 2003. Generation Golf zwei. München: Blessing Verlag. 2003

LEVÝ, J. 1983. Umění překladu. Praha: Panorama. 1983

Markstein, E. 2003. Realia. In: Snell-Hornby, M. et all. Handbuch Translation. Tübingen: Stauffenburg Verlag Brigitte Narrs. 288 - 291, 2003

Popovič, A. et all. (ed.) 1983. Originál - preklad, interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran, 1983

TELLINGER, D. 2005. Kultúrne otázky prekladu umeleckej literatúry. S.l.: s.n. 2005

VILIKOVSKÝ, J. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984

VLACHOV, S. - FLORIN, S. 1980. Neperevodimoje v perevode. Moskva : Meždunarodnyje otnošenija, 1980.

[Viewed on 2017-10-21]
Philologica.net is published by
Albis - Giorgio Cadorini
(From 2004 to 2016 the journal was published by
The Vilém Mathesius Society,
Opava, Czech Republic)
Copyright © 2003-2017, Philologica.net